Zabudnutá rozhľadňa (HU)
Souřadnice
48,5555486N, 21,4690614E
Nadmořská výška
580 m n. m.
Popis
Toto miesto sme nazvali „Zabudnutá rozhľadňa“. Na mape je nazvaná jednoducho Kilató és bivak (teda vyhliadková veža a bivakové miesto). Nevedie k nej žiadna značená turistická trasa, ani cyklotrasa. Podľa jej vzhľadu bola vybudovaná možno aj pred 10 rokmi. Svojim vzhľadom má zrejme evokovať strážne veže staromaďarských drevených hradísk. V spodnej časti je skutočne vytvorený chránený priestor s rovnou podlahou z dosák, ktorý by sa dal využiť na bivakovanie, aktuálne sa tu však zovšadiaľ tlačia veľké, ostnaté černicové poplazy. Z najvyššieho poschodia vyhliadkovej veže dovidíme na okolité svahy i do doliny (ďakujeme Jäzvovi za tip a za fotky s výhľadmi).
Občerstvení
Tipy na výlet
Vybrali sme pre Vás klasiku výstupu s netradičným zostupom (odporúčame tým, čo znesú isté cyklonepohodlie na trase, kde nie je všetko ideálne). Popis výstupu začína na cyklotrase vo Füzerkomlos. Tu odbočíme z hlavnej cyklotrasy a s modrou značkou po príjemnej miestnej asfaltke bez premávky pohodlne vybicyklujeme do Füzéru. Pripojíme sa k smerovkám na hrad a o chvíľu sme na hradnom parkovisku. Tu si treba vybrať tú správnu cestu. Priamym pokračovaním cez parkovisko prechádza cesta, ktorá sa v závere rozdeľuje na 2 cesty vedúce zdanlivo tým istým smerom. Vyberieme si, ako inak, tú užšiu, horšiu a strmšiu, na ktorej je po pár metroch rampa. Obídeme rampu a pohodovo v širokých serpentínach stúpame a križujeme pešiu modrú značku. Pri Senyánszki-rét (rét=lúka, to však tu už dávno nie je pravda – sme v lese) opustíme modré značky a pokračujeme serpentínami ostrejším stúpaním. K rozhľadni prichádzame vo veľkom štýle – na rovinke si môžeme dovoliť zrýchliť a v ostrej zákrute, v ktorej stojí rozhľadňa, elegantne šmykom pribrzdiť. Je tu dokonca aj zvodidlo. Pre návrat môžeme použiť tú istú trasu alebo si dopriať trochu adrenalínu a na Senyánszki-rét odbočíme na značku modrého štvorca (pozor! Nie na klasickú pásovú modrú značku). Na začiatku prvých 300-400 m dbáme na sledovanie značiek, aby sme nezbehli na jednu z mnohých lesných ciest, ale potom je už trasa jednoznačná. Míňame odbočku žltej značky na vyhliadku a dolinou schádzame popod skalnaté svahy kopca Mejeszke. O chvíľu sme nad cintorínom v Pusztafalu a na Slovensko je to už len na skok.