Zo stanice Ružín sa vydáme doprava po asfaltke popri priehrade smerom k priehradnému múru. Po asi 800 m odbočíme doprava na úzku asfaltku. Vzápätí poobdivujeme priehľadný krátky tunel a pokračujeme okolo portálu veľkého Bujanovského tunela. Cesta neustále stúpa, ale pohodlne, stíhame aj obdivovať skalky na strmých svahoch nad cestou. Prechádzame okolo vetracieho systému Bujanovského tunela, ktorý je práve presne pod nami. Pokračujeme po asfaltke až na jej koniec. Asfalt končí za serpentínou, kde cesta začína prudko stúpať, ale stúpanie je len krátke. Ďalej pokračujeme po hrebienku viac - menej stále v miernych vlnách. Na niekoľkých miestach les zredne a kocháme sa výhľadmi. Oplatí sa zbehnúť pár metrov doprava pod chodník k veľkým pňom – naskytne sa nám krásny pohľad smerom na Šľuchtu, ktorý obsiahne priestor od hladiny priehrady, cez zalesnené svahy Šľuchty až po homoľu Kráľovej hole pod klenbou neba. V mieste, kde sa cesta rozdeľuje, volíme ľavú cestu v miernom stúpaní, ktoré nás dovedie na prudkú vrcholovú serpentínu a z nej po trávou zarastenom chodníku sme o pár metrov pri vysielači. Za vysielačom v lese je kóta Kozinec s vrcholovým balvanom – bez výhľadu. Návrat ako sme prišli, resp. je možné pri návrate pokračovať ďalej po hrebeni (neodbočiť doprava nadol na asfaltku) až na modrú značku, kde si opäť môžeme vyberať – doľava na Klenovské sedlo alebo doprava na Bystrú a po žltej ďalej v strmom klesaní na Hornádske lúky. 8 km/523 m